Bielsko-Biała (slovensky historický názov Bielsko, nem. Bielitz-Biala, čes. Bílsko-Bělá) je mesto v južnom Poľsku v Sliezskom vojvodstve, do roku 1999 bolo hlavným mestom vojvodstva Bielsko-Biała. Žije tu vyše 180-tisíc obyvateľov. Bielsko bolo založené v 2. polovici 13. storočia na soľnej ceste z Krakova do Těšína a ďalej na Moravu. V 16. storočí v meste prekvitali remeslá, predovšetkým súkenníctvo. V roku 1572 sa mesto stalo centrom slobodného stavovského panstva Bílsko. V 20. rokoch 17. storočia tu pôsobil Juraj Tranovský. V období protireformácie si mesto obhájilo výrazne luteránský charakter a zostalo významným centrom evanjelickej cirkvi i po vydaní tolerančného patentu, v roku 1867 bol v meste založený evanjelický učiteľský seminár. V Rakúsko-Uhorsku zohrávalo úlohu priemyselného centra, mesto bolo výrazne nemecké, žila tu aj početná židovská komunita. Po rozdelení Těšínska v roku 1920 pripadlo mesto Poľsku. Od 1. januára 1951 bolo Bielsko spojené s malopoľskou Białou, s ktorou dnes tvorí mesto Bielsko-Biała.