Moravská brána je jedným z najvýznamnejších prírodných priechodov v strednej Európe — rozsiahla, asi 70 km dlhá nížina medzi Podbeskydskou pahorkatinou a Nízkym Jeseníkom, spájajúca dunajský priestor s pobaltskou oblasťou. Od praveku ňou prechádzali ľudia aj zvieratá, a tento pocit miesta, cez ktoré plynie celá Európa, pretrváva dodnes.
Krajina je otvorená a prívetivá: roviny a mierne pahorky, po stranách vzdialené horské hrebene. V opačných smeroch ňou tečú rieky Bečva (k Čiernemu moru) a Odra (k Baltskému moru) — ich rozvodie leží v plytkom sedle pri Bělotíne vo výške len 311 m n. m. a je označené betónovým pamätníkom pri ceste I/47. Na jar rozkvitajú lužné lesy, v lete lákajú brehy riek na prechádzky aj cyklistiku, jeseň posype lúky zlatom a v zime sa otvárajú nečakane ďaleké výhľady.
Veľkú časť Oderskej brány pokrýva Chránená krajinná oblasť Poodří s meandrami Starej Odry, lužnými lesmi a prírodnými rezerváciami. Je to raj pre ornitológov a milovníkov pokojných, takmer rovných trás v prírode.
Ako sa tam dostaťMoravskou bránou prechádzala od nepamäti Jantárová cesta, a v 19. storočí ju ako prirodzenú trasu využila aj Severná dráha cisára Ferdinanda — jedna z prvých a najvýznamnejších železníc Habsburskej monarchie spájajúca Viedeň s Haličou. Dnes týmto koridorom vedie diaľnica D1 aj 2. tranzitný železničný koridor ako súčasť VI. paneurópskeho koridoru.
Zdroj: Wikipédia (licencia CC BY-SA 4.0)