Javorinská Široká (2210 m n. m.) je jedným z najrozsiahlejších masívov slovenských Vysokých Tatier — široká, impozantná hora oddeľujúca Bielovodskú dolinu od Javorovej doliny. Divoká, takmer nedotknutá moderným cestovným ruchom a bohatá na históriu, ponúka každému, kto sa k nej priblíži, neopakovateľnú scenériu a pocit skutočnej horskej samoty.

Masív ohuruje predovšetkým svojou rozľahlosťou — hrebene sa rozbierajú do všetkých strán a obklopujú labyrint dolín a žľabov. Vrchol tvorí kryštalické jadro vyzdvihnuté nad sedimentárne vrstvy, nižšie sa alpské lúky prelínajú s kosodrevinami a hustým horským lesom. Na jar sa trblietajú snehovové polia, v lete vládne hlboká zeleň, na jeseň sa svahy rozhoreli farbami. Atmosféra je tu výrazne divokejšia a tichšia ako na frekventovaných turistických chodníkoch Tatier.

• Celý masív je prísnou prírodnou rezerváciou — vstup je zakázaný turistom aj horolezcom. Na vrchol nevedie žiadna značkovaná turistická trasa.

• Javorinská Široká je prísnou prírodnou rezerváciou — vstup je pre turistov aj horolezcom zakázaný.
• V masíve sa nachádza jaskyňa Cień Księżyca ('Mesačný tieň') — najdlhšia známa jaskyňa celých Tatier, objavená v roku 2004.
• Na dne Širokej doliny leží Tiché pleso (1743 m n. m.) — jedno z iba dvoch krasových jazierok v celých Tatrách.

Panorámu z tohto masívu propagoval už v roku 1844 Wilhelm Richter a od roku 1887 oblasť vzal pod súkromnú ochranu knieža Christian Hohenlohe — čo radí Javorinská Širokú k najskôr chráneným kútom Tatier. Prvý zaznamenaný turistický výstup sa uskutočnil 20. septembra 1835.