Bujačí vrch (1 947 m n. m.) je rozsiahly, majestátny masív uzatvárajúci východnú časť hlavného hrebeňa Belianskych Tatier — posledný vysoký vrch v tejto časti Tatier. Z jeho temena vybieha až sedem hrebeňov, čo je v celých Tatrách skutočný unikát. Výhľady na Kežmarskú dolinu sú jedny z najkrajších v celom okolí a návštevníci schroniska pod Šarotkou si ich môžu vychutnať priamo z jeho blízkosti.

Masív je budovaný sedimentárnymi horninami — triasovými vápencami a dolomitmi — a miestami má skalnatý charakter. Skrývajú sa v ňom pozoruhodné jaskyne: v Ľadovej pivnici sa zachovávajú ľadové stalagmity, Alabastrová jaskyňa na severných svahoch má chodby dlhé viac ako 300 metrov. Na vrchole rastie plesnivec alpský (edelweiss), kedysi hromadne trhaný, dnes prísne chránený. V zime dostáva masív drsný alpský charakter, v lete pozýva k nádherným panoramatickým výhľadom na celé Tatry.

• Tatranská Kotlina — zelená značka cez Dolinu Siedmich Prameňov k chate pod Šarotkou na juhovýchodnom úpätí masivu. Náročnosť: stredná.

• Bujačí vrch leží v prísnej prírodnej rezervácii Belianskych Tatier — od roku 1978 je vrchol pre turistov uzavretý a bývalá červeno značená Tatranská magistrála vedúca týmto hrebeňom nie je prístupná.
• Chata pod Šarotkou — jediné zariadenie svojho druhu v Belianskych Tatrách — sa nachádza pri úpätí masivu v Doline Siedmich Prameňov.
• Zelená trasa od chaty pokračuje do Doliny Bielych Plies.

Názov vrchu pochádza zo slova 'bujak', čo v podtatranskom nárečí znamená byka, a pripomína storočia trvajúcu tradíciu pastierstva na planinách Belianskych Tatier. Prvou menovite známou obeťou Tatier bol hľadač pokladov August Kaltstein, ktorý tu zahynul okolo roku 1650.